wz

Späť

Prečítala som si množstvo rôznej  dostupnej literatúry (hlavne cestopisnej, duchovnej a filozofickej) o kultúrach rôznych častí sveta. Zo všetkých ma najviac oslovil budhizmus vzhľadom k faktu, že sa zaoberá otázkou bytia človeka a jeho vôľových, charakterových vlastností a morálky ako takej.
Budhove slová, ako sa vyhnúť DESIATIM ZLÁM, pretože existujú
TRI zlá tela,
ŠTYRI zlá jazyka a
TRI zlá mysle.
Telesné zlá sú:
vražda, krádež, cudzoložstvo;
 zlá jazyka sú: klamanie, ohováranie, nadávanie,  prázdne plané reči,
 zlá mysle sú: závistlivá žiadostivosť, nenávisť a omyl (hriech).

Ako sa vyhnúť týmto desiatim zlám?

I. Nezabíjaj, ale maj úctu k životu
II. Nakradni, ani nelúp, ale pomáhaj každému byť pánom ovocia svojej práce
III. Vyhýbaj sa oplzlostiam a ži cudným životom
IV. Neklam, ale buď pravdovravný. Hovor pravdu s rozvahou, nebojácne a s milujúcim srdcom.
V. Nevymýšľaj si špatné správy, ani ich neopakuj. Nehľadaj chyby na nikom, ale sa dívaj na dobré stránky spolublížnych tak, aby si ich mohol úprimne brániť pred ich nepriateľmi.
VI. Nekľaj, ale hovor slušne a s dôstojnosťou.
VII. Nemrhaj časom ohováraním, ale hovor k veci alebo mlč.
VIII. Nebuď chamtivý, ani závistlivý, ale sa raduj zo šťastia iných ľudí.
IX. Očisti svoje srdce od zášti a neprechovávaj v sebe nenávisť, dokonca ani proti svojim nepriateľom, ale objímaj s láskavosťou všetky živé bytosti.
X. Osloboď svoju myseľ od nevedomosti a buď dychtivý po poznaní pravdy, obzvlášť v tej jednej veci, ktorá je potrebná, aby si sa nestal korisťou pochybností alebo omylov. Pochybovačnosť z teba urobí ľahostajného človeka a omyly ťa povedú na scestie, takže nenájdeš vznešenú cestu, ktorá vedie k večnému životu.  (Strana 75 z knihy "Budhovo evajelium)

Najhlbšie ma oslovila pravda o smrti!

Budha povedal:

- "Život smrteľníkov na tomto svete je krátky a plný strastí a bolestí. Nie je žiadneho prostriedku pomocou ktorého by sa dalo vyhnúť smrti tých, ktorí sa narodili; po dosiahnutí staroby vždy nasleduje smrť, taká je prirodzenosť živých bytostí.
- Tak, ako zrelé ovocie je hneď po svojom dozretí v nebezpečí, že spadne zo stromu, tak i na smrteľníkov číha nebezpečie smrti v každej chvíli po narodení.
- Tak, ako všetky hlinené nádoby,  ktoré urobí hrnčiar, končia svoju existenciu tým, že sa rozbijú, tak je to i so životmi smrteľníkov. Mladí i starí, hlúpi i múdri, všetci sa dostanú do drápov smrti, všetci podliehajú smrti.
- Z tých, ktorých premôže smrť a musia sa rozlúčiť so životom, otec nemôže zachrániť svojho syna, ani príbuzní svojich rodinných príslušníkov.
- Pozri! Zatiaľ čo sa rodina díva na svojich mŕtvych  príslušníkov a narieka nad ich odchodom, smrť si odvádza smrteľníkov jedného po druhom ako voly, ktoré sú vedené na jatky.
- Tak je svet súžený smrťou a hnilobou, a múdri ľudia nenariekajú, pretože poznajú podmienky v ktorých sa svet nachádza.
- Nech ľudia akýmkoľvek spôsobom premýšľajú o nejakej veci, že so objaví, keď sa to skutočne stane, dôjde k tomu vždy nejako inak a potom nasleduje veľké sklamanie, v takých podmienkach sa nachádza svet.
- Ani plačom, ani žiaľom nedosiahne nikto pokoja mysle, naopak, jeho bolesť sa bude zväčšovať a jeho telo bude trpieť. Bude chorý a bledý, ale jeho nárek nezachráni mŕtvych.
- Ľudia sa pominú a ich osud po smrti sa bude vyvíjať podľa toho, aké robili skutky.
- A keď človek žije sto rokov alebo dokonca i viac, bude nakoniec odtrhnutý od spoločnosti svojich rodinných príslušníkov a bude sa musieť rozlúčiť so životom na tomto svete.
- Ten, kto hľadá pokoj, mal by vytrhnúť zo svojho srdca šíp bedákania, náreku a žiaľu.
- Ten, kto vytrhne tento šíp, dosiahne vyrovnanosť a pokoj mysle; ten, kto premôže všetko trápenie, bude naveky od neho oslobodený a bude požehnaný.

Takže Budhovo učenie - budhizmus je prínosom pre človeka ako takého, pokiaľ ho neberie ako dogmu.  Súčasťou indickej kultúry, tak ako aj u nás, sú samozrejme náboženstvá. Jedná sa o viacero náboženských prúdov, smerov, vetiev, škôl, ktoré sa už od 2. tisícročia pred Kristom plynule rozvíjali na celom území Indie počnúc prvým vo svete známym náboženstvom Véd.

Najznámejšími náboženskými prúdmi sú:
védizmus; budhizmus; brahmanizmus; džinizmus;  hinduizmus; tantrizmus a tieto ďalšie prúdy spolu s ich smermi, vetvami a aj etapami.

"Budhizmus je cesta zmierenia sa so sebou samým..."

Pomerne dosť záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom „náboženstvo“, pretože z pohľadu budhistov, budhizmus ani nie je náboženstvom. Budhizmus je totiž „Cesta“ (jednoduchou rečou povedané: recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote.

Budhizmus
Budha

Budha - buddha, doslovne: prebudený;
-čínsky: fo, jap. bucu,
-kórejsky: pul) je v budhizme prebudená osobnosť,
 čiže každý človek, ktorý dosiahol prebudenie k pravde.
 Podľa učenia budhizmu existujú dva druhy budhov:
- samjaksambudha (skrátene: pálí: sammásambudha)
je to naplno osvietená bytosť, ako napríklad Gautama Budha. Pred ním žilo niekoľko takýchto osvietených - budhov, ale nikdy nie súčasne.
- pratjekabudha (skt., pálí: paččekabudha)
je to ktosi, kto vlastnými silami a bez pomoci učiteľa dosiahol stav blízky stavu arhata, nepatrí do spoločenstva (sanghy) a nesnaží sa sprostredkovať prebudenie iným, preto sa nazýva aj osamelý alebo mlčiaci budha, pôvodne patrili medzi tzv. šramanov.
- V mahájánovom budhizme predstavuje Budhu všeobecne platný princíp:
každá bytosť má "budhovskú prirodzenosť" a môže sa stať budúcim budhom.

Budha a Modlitebné mlynčeky

Modlitebné mlynčeky sú symbol Dharma-čakry.
Budhizmus alebo buddhizmus je nábožensko-filozofický systém. Základ tohto systému vytvoril Buddha Šakjámuni. Jedná sa o jedno z najrozšírenejších svetových náboženstiev, keďže ho vyznáva okolo 300 až 500 miliónov ľudí sveta a to hlavne v Číne, Bhutáne, Laose, Japonsku, Kambodži, Mjanmarsku, Mongolsku,  na Srí Lanke, Thajsku, v Južnej Kórei, na Tibete a vo Vietname.

Budha sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred n. l. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu najlepšieho vzdelania tých čias. Jeho zjav je v textoch opisovaný, že bol vysokým a silným  človekom nielen postavou, ale aj charakterom a mal modré oči. Keď vo veku 29 rokov po prvý krát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka. To bola pre neho skúsenosť, ktorú dovtedy nepoznal. Práve vtedy si uvedomil, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt života na tejto zemi rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie.
Čistý budhizmus sa niekedy považuje za formu džnánajogy. Budhizmus je náboženstvom bez Boha alebo viacerých bohov významne odlíšených od ľudstva. Podľa niektorých názorov doma i vo svete teda ani nejde o náboženstvo. Historicky... budhizmus sa v istých ohľadoch vyvinul ako reakcia na niektoré aspekty hinduizmu. Budhizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov-skutkov (karma) a učenie o večnom kolobehu životov. V stručnosti povedané: učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie.

Budhovo učenie

Budhovo učenie v jadre tvoria štyri vznešené pravdy:
1. existuje utrpenie
2. utrpenie má príčinu
3. utrpenie možno ukončiť
4. existuje cesta k ukončeniu utrpenia
Existuje utrpenie
Utrpením je narodenie i staroba, choroba i smrť, spojenie s nemilými i odlúčenie od milého, nesplnené priania. Utrpenie je aj akákoľvek zmena a človek je súhrn prebiehajúcich pochodov - dhammov (v sanskrite: dharma). Podstatu jedinca tvorí päť khand:
telesnosť,
cítenie,
vnímanie,
tvorivé sily a
vedomie.
Tie sa smrťou uvoľňujú a novým narodením znovu novo zoskupujú, a tak utrpenie pokračuje.

Utrpenie má príčinu

Konkrétne utrpenie vyvstáva
z nevedomosti,
zložiek karmických síl,
uvedomovania,
mena a tvaru,
šestora zmyslových oblastí,
dotyku,
pociťovania, smädu (po živote),
ulpievania,
zvykom,
vznikania,
zrodenia,
starnutia a
umierania.
Utrpenie možno ukončiť
Čiže odstránením nevedomosti, zložiek karmických síl, atď.
Existuje cesta k ukončeniu utrpenia

Celú cestu k osvieteniu možno rozčleniť na päť ciest.
Najpoužívanejším rozdelením je:
1. cesta nahromadenia
2. cesta spojenia
3. cesta vzhľadu
4. cesta meditácie (osemdielna cesta)
5. cesta nemeditácie

Cesta nahromadenia
Pozostáva z malej, strednej a veľkej časti.

Malá pozostáva z pozorovania tela, pocitov mysle a javov.

Strednú možno opísať výrokom: “Nedovoľ vznikať negatívnym činom. Ak už niečo také vznikne, vzdaj sa toho – pozitívnymi činmi rob presný opak.“

Vo veľkej ide o štyri druhy stavov koncentrácie (samádhi), ktoré na seba nadväzujú: “Ak usilovnosťou rozvinieš samádhi úsilia, dosiahneš jednobodovo sústredený stav mysle; práve tak, ako keď rozvinieš samádhi, ktoré analyzuje učenia.“

Cesta spojenia
Originálny verš z „Pokladu poznania“, ktorý objasňuje cestu spojenia, uvádza: „Samádhi obrátenia sa k dharme, usilovnosti, jednobodovej sústredenosti mysle a analyzovania, štyri časti cesty, ktoré vedú k definitívnemu pochopeniu sa spájajú so šestnástimi aspektmi štyroch vznešených právd (na ceste vzhľadu), pričom dvakrát používame dôveru, usilovnosť, pozornosť, meditačnú koncentráciu a múdrosť.“

Cesta vzhľadu
V mahájáne prechádza 16 aspektov do jednej sústredenej samádhi, pretože rozpoznanie základnej prázdnoty sa nedá deliť na jednotlivé aspekty.

Cesta meditácie
na ktorej prehlbujeme poznanie podstaty mysle, ktorú sme dosiahli na ceste vhľadu, možno zhrnúť do týchto bodov:
I. správne názory - znamená že rozumieme, prečo spočívame v meditačnej vyrovnanosti, rozlišujeme relatívnu a absolútnu pravdu
II. správne porozumenie - vieme čo máme povedať a ako sa máme správať, rozpoznávame podstatu mysle
III. správna reč - vieme čo môžeme ostatným povedať alebo ako sa pred nimi môžeme vyjadrovať, vždy máme správnu motiváciu
IV. správne konanie - zastavíme každý druh negativity
V. správny životný štýl - praktizujeme čisté chovanie sa, neklameme, nekradneme, atď., zažívame zmyslové vnímanie ako čisté
VI. správne úsilie - vieme čoho sa musíme vzdať a vieme k tomu použiť vždy ten správny prostriedok
VII. správna pozornosť - nezabúdame na objekt koncentrácie, zostávame v samádhi a veci analyzujeme tým správnym spôsobom
VIII. správna meditačná koncentrácia (samádhi) - prekonávame špecifické prekážky a praktizujeme správnu koncentráciu.

Cesta nemeditácie

Znamená zrealizovanie absolútneho stavu buddhu.

Podstatou Budhovho učenia je teda zbavenie sa lipnutia na podmienenej existencii cestou vonkajšej a vnútornej disciplíny až po rozpoznanie neexistencie/iluzórnosti "ja" a nakoniec dosiahnutie osvietenia. Na otázku čo a prečo učí, Buddha vždy odpovedal:
"Učím, pretože rovnako ako všetky bytosti chcete byť šťastní a vyhnúť sa utrpeniu. Učím ako sa veci majú".

Budhistická filozofia

Je to čisto náboženská filozofia tvoriaca filozofickú zložku budhizmu. Jedným zo základných učení budhistickej filozofie sú štyri vznešené pravdy:

PRVÁ: Celý ľudský život je utrpením, pretože všetko je pominuteľné.
V oblasti nami uchopiteľného niet nijakého pevného prazákladu, nijaká substancia, všetko je iba dianie; neexistuje ani nijaké substanciálne ja. Opätovné zrodenie nespočíva v návrate tej istej pozemskej osobnosti, ale v prísnej kauzálnej súvislosti ovládajúcej prechod od jednej existencie k druhej i prechod medzi stavmi tej istej existencie.

DRUHÁ: Pôvodcom utrpenia je túžba a nevedomosť.
Utrpenie sa podrobne opisuje v učení o dvanásťstupňovom kauzálnom nexe. Predpokladom staroby a smrti je zrodenie. Zrodenie je ale len vtedy, keď je vznikanie. Vznikanie má opäť svoju podmienku - pochopenie, pretože bez pochopenia zmyslového sveta by bol život smerujúci k novému zrodeniu nemožný. Pochopenie sa však deje len na základe túžby alebo žiadostivosti. Žiadostivosť sa živí vnímaním. To je zapríčinené stykom zmyslov s vecami. Zmysly majú svoj predpoklad meno a tvar, ktoré sa tvoria, keď je vedomie rodiaceho sa človeka počaté v matke. Nové vedomie je ďalším pôsobením tvarovania predchádzajúceho vedomia. Tieto tvarovania majú však svoju príčinu v nevedomosti. Treba teda zrušiť túto nevedomosť, čím sa zrušia medzipríčiny i posledný účinok - utrpenie.

TRETIA: Koniec utrpenia vyplýva z bezozvyškového zrušenia túžby.
Iba čiastočné zrušenie túžby vedie k nebeskej alebo pozemskej existencii, z ktorých môže byť dosiahnutý posledný stupeň - nirvána. Tento stav však môže nastať aj pred smrťou, ak plameň žiadostivosti celkom vyhasne. Nirvána nie je ničota, lež úplné odpútanie sa od všetkého pominuteľného a strastiplného. Čo je mimo tohto negatívneho určenia, nemožno povedať vzhľadom k tomu, že prekračuje všetku skúsenosť a každý pojem. Názorné opisy, ktoré sa pokúšajú prispôsobiť rozumeniu širších vrstiev, exponujú nirvánu často ako rajský stav.

ŠTVRTÁ: Cestou k tomuto cieľu je osemstupňová cesta, ktorá obsahuje etické a meditatívne požiadavky ako joga.
Na vrchole etických požiadaviek, ktoré nie sú samoúčelom, ale prostriedkom na odbúranie prekážok duchovného vzostupu, stojí šetrenie všetkého živého činom, slovom a myšlienkou.

Základné smery budhizmu

Hínajána
Mahájána
Vadžrajána
Tibetský budhizmus

Budhistické učenie
Budhistické učenie alebo inak dharma ukazuje cestu k osvieteniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus reinkarnácií. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi materiálnymi pôžitkami a asketizmom.
Budha kázal, že všetky veci v materiálnom svete sú len ilúziou vrátane ega a že svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku predstavujú sklamanie. V budhizme nie je ego trvalou entitou ako hinduistický átman, ale niečo, čo je podrobené zmene kvôli lipnutiu na predmetoch, ktoré sú vo svojej podstate netrvalé a iluzórne. Utrpenie v živote je spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom. Preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja a že sa ma to v skutočnosti vôbec netýka. Tento najvyšší cieľ sa nazýva nirvána (doslova: vyhasnutie plameňa, vyvanutie). Svojím dôrazom na premáhanie utrpenia, na sebavýchovu osobnosti zapôsobil na ďalší vývoj východných filozofií.

Védske náboženstvo

Védske náboženstvo alebo védizmus, či védaizmus je staroindické náboženstvo, syntéza polyteistických kultov Árijcov a Drávidov severnej  Indie. Védske náboženstvo vychádza z indického náboženstva. Je to pomerne zložitý a postupne sa vyvíjajúci komplex náboženských a mytologických predstáv, im zodpovedajúcich rituálov a kultových obradov, v ktorom sa prelínajú čiastočne indoeurópske predstavy. Tie pochádzajú z doby, kedy Árijci ešte pred príchodom do Indie žili spolu s ďalšími indoeurópskymi kmeňmi na spoločnom území. Tak tieto obradu sa prelínajú s kutlúrnou vrstvou indoiránskou, spoločnou indickým a iránskym Árjom. A to sa celkovo napokon dotvára na pozadí mytológie a kultu pôvodných, čiže neindoeurópskych obyvateľov Indie.

Védske náboženstvo je textovo uložené vo Védach. Je polyteistické a vyznačuje sa antropomorfizmom. Hierarchia bohov v tomto náboženstve nie je uzavretá, keďže rovnaké vlastnosti a atribúty sa striedavo pripisujú rôznym bohom.  Vo Rgvéde hrá významnú úlohu Indra, Agni,  Sóma, Súrja, Ušas, Váju, Djaus atď... Ďalší indickí bohovia vystupujú do popredia až v mladších védskych textoch: Višnu, Šiva, Brahma. Svet nadprirodzených bytostí dopĺňajú rôzni bohovia - nepriatelia bohov a ľudí – rákšasovia a asurovia.

Brahmanizmus je indické náboženstvo nadväzujúce na védizmus, súčasť kastového zriadenia; obnovenou formou brahmanizmu je hinduizmus.

Hinduizmus
Šiva

Hinduizmus patrí k najstarším náboženstvám sveta. Je založený na védach a je pokračovateľom védskeho náboženstva. Termín hinduizmus prvýkrát použili anglickí kolonizátori ako názov pre súbor všetkých indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev Brahmu, Višnu a Šivu, pričom spomínaný termín prebrali z perzštiny. V Indii, kde hinduizmus vznikol, tento názov pôvodne vôbec nepoužívali. Správny názov pre hinduizmus je preto Sanatana Dharma, čo znamená "večnú pospolitosť". Najvýznamnejšie hinduistické náboženstvá sú Šivaizmus, Višnuizmus a Šaktizmus.
Typická pre hinduistov je tolerancia. Sú rozčlenení na mnoho siekt a hnutí a je tam aj súperenie, ale typickému dogmatizmu sa vyhýba. Rešpektuje sa osobný výber v náboženstve. Náboženské vojny medzi hinduistami sú prakticky neznáme. Iné náboženské formy sú iba iné cesty na tú istú horu. Nemajú potrebu obracať iných na svoju vieru. Teda žiadna misia. Nie je to ľahostajnosť. Vyplýva to z hinduistickej metafyziky: všetky formy sú dočasné a preto nereálne. Dokonca i védy sú bezcenné pri dosiahnutí mokše, teda vyslobodení. Hinduizmus sa neuzatvára do seba, ale neustálym pripomínaním, že aj naša myseľ je svetovou ilúziou, nás núti, aby sme zostali otvorení k tomu, čo leží za mysľou a svetom, v ktorom žije. Napokon sa hinduizmus líši aj tým, že nemá zakladateľa a nedá sa nájsť ani časový začiatok.

Tri základné božstvá
Brahma - stvoriteľ,
Višnu - uchovávateľ a
Šiva - ničiteľ
tvoria Trimúrti - trojicu stvoriteľských bohov, akúsi "svätú trojicu" (Aj kresťania majú svätú Trojicu v podobe: Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha svätého!).
Bohovia sú často zobrazovaní s viacerými hlavami a rukami, čo reprezentuje ich rozličné moci. Hinduizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov (reinkarnácia).

Cieľom hinduizmu je mokša - čo je stav, kedy človek sa vymaní z kolotoča večného prevteľovania sa a dostane sa do sveta Dévov, čo sú Vyššie Bytosti.
Pre dosiahnutie tohto používajú hinduisti rôzne techniky, z ktorých
jedna je joga,
druhá meditácia, ale spôsobov je veľa a každý si môže vybrať.

Základnou vlastnosťou hinduizmu je heterogénnosť - tým sa významne líši od judaizmu alebo kresťanstva. Ide teda o súbor myšlienok a praktík, ktoré si môžu vzájomne protirečiť, ale až do takej miery, aká by bola v kresťanskom či moslimskom svete úplne nemožná.
Pre šivaistov je absolútnym Bohom Šiva,
pre višnuistov Višnu,
pre šaktistov matka Zeme - Šakti alebo Parvati.

Hinduizmus verí v reinkarnáciu, večné prevteľovanie teda veriaci ukončia mokšou, ale pravdaže aj dobrými skutkami, teda karmou, ktorá speje k jednému cieľu.
Aký je rozdiel medzi hinduizmom a budhizmom?
Je to väčšia heterogénnosť hinduizmu, väčšia homogénnosť budhizmu, ale pre hinduistov nie je možné mokšu dosiahnuť bez pristúpenia k božstvám, zatiaľ čo v budhizme nie sú bohovia natoľko dôležití.

Základné védske texty

Obsah
1 Zjavené písma (Védy - šruti) a zapamätaný kozmický zvuk - smrti
2 Zhrnutie panteónu indických božstiev
3 Spoločenský systém
4 Externé odkazy
5 Iné projekty
Zjavené písma (Védy - šruti) a zapamätaný kozmický zvuk - smrti
Základné posvätné knihy sú védske spevy, známe aj ako šruti (vypočutý kozmický zvuk), ktoré sú štyri:
Rg Véda (píše sa aj Rig Véda)
Sáma Véda
Yajur Véda
Atharva Véda
Každá časť sa ďalej delí na kapitoly známe ako samhity, bráhmany, áranjaky a upanišady.
Upanišád je 11 a sú to: 1. Aitareya, 2. Brhadaranyaka, 3. Isa, 4. Taittiriya, 5. Katha, 6. Chandogya, 7. Kena, 8. Mundaka, 9. Mandukya, 10. Prašna, 11. Svetasvatara.

To sú základné védske texty.
V Bhágavata Puráne sa uvádza, že do písomnej podoby boli Védy prenesené pred 5000 rokmi, kedy nastával prelom vekov Dvapara-yuga a Kali-yuga. Kali-yuga je vek temna a veky v hinduizme sú štyri - 4. Označujú obdobia, kedy Bohovia sú najbližšie k ľuďom - Satya-yuga, t. j. prvý vek podobný biblickému raju. Iba o niečo menej bližšie to bolo v období Treta-yuga, podstatne menej Dvapara-yuga a vôbec Kali-yuga.
Satya-yuga, teda príchod Bohov (alebo plné žitie s Nimi), je v hinduizme očakávaný a jedným z takýchto Bohov, ktorý má začať tento vek, je Kalki, o ktorom píše Višnu purána.
Kali-yuga sa začína smrťou Krišnu, t. j. 18.2. roku 3102 pred Kristom.
Medzi odkazy na védske písma sa zaraďujú aj všetky doplnkové písma, známe ako smrti, ktoré sa niekde píšu aj ako smriti - zapamätané Božie slovo, o ktorom referovali (autormi boli) ľudia. Je to napríklad staroindický epos Mahábhárata, označovaný aj ako "piata véda", alebo Rámájana, ktorá sa zaraďuje medzi Itihásy (historické spisy). Bhagavad gítá je súčasťou Mahábháraty. K zapamätanému kozmickému zvuku (smriti) patrí aj 1) Ayurveda (veda o vede a zdraví), náleží Rig Véde; 2) Dhanurveda (o bojovom znalectve), náleží Yajur Véde; 3) Gandharva Veda (o umení a hudbe), náleží Sama Véde; a 4) Arthashastra (veda o politike a ekonomike).
Iné významné knihy zo smrti sú purány, tzv. staré rozprávania. Ich počet rôzne denominácie uvádzajú rozdielne a patria k nim aj tzv. upapurány (upa znamená vedľa), ktorých počet sa tiež líši v závislosti od tej-ktorej denominácie. Všeobecne však literatúra uvádza 18 hlavných purán a 18 upapurán.


Panteón indických božstiev
Popri troch najväčších bohoch (Brahma, Višnu, Šiva) ešte existujú aj vyznavači boha Ganeša či Skandu (obaja sú deťmi Šivu a Šakti), ktorí zase týchto považujú za najvyšších bohov. Popri nich existujú aj vyznavači boha slnka, ktorým je Súrja – sú to samostatné prúdy. Brahma ako boh z indickej svätej trojice bol prekliaty a v hinduistickej mytológii sú príbehy, ktoré vysvetľujú, prečo sa toto stalo. Podľa jednej takejto mytológie Brahmu preklial veľký brahman Bhrigus, ktorý kedysi existoval a ktorého prezývali aj ako Bhargavas. Bhrigus usporiadal obrovskú obetnú udalosť na Zemi kedysi veľmi dávno a pozval aj tých najväčších zo svätej Trojice. Ale keď prišiel k Brahmovi, ten bol tak pohrúžený do muziky, ktorú hrala Saraswati (jeho družka), že ho ani nepočul. Nazlostený Bhrigus ho preklial s tým, že ho už nikto nebude na tejto Zemi uctievať. A toto sa, aspoň poniektorí tak vravia, aj naozaj stalo... Zároveň je to aj vysvetlenie, prečo sa Brahma takmer úplne vytratil z panteónu hinduistických božstiev a prečo má Šiva, Šakti alebo Ganeš oveľa viac chrámov.
Družkou Brahmu je Saraswati, ktorú považujú za bohyňu múdrosti a poznania. Višnu má za družku Lakšmi, družkou Boha Šivu je Šakti.

Spoločenský systém
V staroindickej spoločnosti bol zavedený systém varnášrama, čo je vedecké rozdelenie spoločnosti na štyri varny (spoločenské triedy) a štyri ášramy (duchovné stavy).

Varny:
Brahmani - najvyššia vrstva - kňazi s privilegovaných postavením v spoločnosti
Kšatrijovia - kasta bojovníkov, panovníkov, ktorý mali v rukách svetskú moc
Vaišjovia - kasta obchodníkov, statkárov, poľnohospodárov
Šúdrovia - remeselníci a pomocníci, najnižšia kasta. Nazývaní taktiež nečistí, odsúdení len na nečisté práce.

Ášramy:
Brahmačárí - študent žijúci v celibáte (študentský vek)
Grihasta - človek žijúci s rodinou (produktívny vek)
Vánaprasta - človek v ústraní (dôchodkový vek človeka)
Sanjásí - človek v duchovnom odriekaní (duchovný vek človeka)
Každá skupina sa vyznačuje svojimi špecifickými vlastnosťami a predpokladmi. Napríklad bráhmani boli inteligentní ľudia, ktorí boli odriekaví a svoj život venovali kultivácii a šíreniu védskeho poznania. Kšatrijovia boli tiež inteligentní, ale neboli tak odpútaní od svetského života a preto sa venovali vládnutiu.
Tento systém varien je založený na vlastnostiach človeka a nie je vecou narodenia sa v nejakej rodine.

Zdroje a odporúčané stránky:
http://sk.wikiquote.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka
http://www.india.gov.in/myindia/poems_new.php
http://sk.wikipedia.org/wiki/Budhizmus
http://www.walkers.sk/cestovanie/india
http://www.buddhizmus.sk
http://www.bodhipath.sk
http://www.india.gov.in
http://www.jonang.sk
http://www.tibet.sk
http://www.india.sk
http://india.ine.sk
http://hnonline.sk
 
LITERATÚRA

Budhizmus
Marek, J.: O meditaci
Thich Nhat Hanh: Mír v nás
Výbor z budhistických súter
Santin, P. D.: Základy budhizmu
Černega, J.: O počátku budhismu
Pchra Khantipálo: Úvod do budhismu
Takuan Sóhó: Cesta zenu - cesta meče
Róši Y., Kennett, J: Zen je věčný život
Procházka, L.: Budhovo učení, Plzeň 1922
Mijamoto Musaši: kniha pěti kruhů, CDP
Dharma Gaia: Eseje o budhismu a ekologii
Sumedho, A.: Bdělost - cesta k nesmrtelnosti
Kapleau R. P.: Tři pojednání o zen - budhismu
Glasenapp, Róši Kaisen: Budhismus a křesťanství
Rahula, W.: What the Budha Taught (Čo učil Budha)
Draeger, D. F., Smith, R. W.: Asijská bojová umění
Róši Kaisen: Mnich bojovník, CAD PRESS, Bratislava
Carus, P.: Budhovo evangelium, CAD PRESS, Bratislava
Claremon, N.: Zen a lukostřelba, CAD PRESS, Bratislava
Čado - Tajemství čajového obradu, CAD PRESS, Bratislava
Snelling, J.: The Buddhist Handbook (Budhistická príručka)
Budhismus a psychologie. antologie, CAD PRESS, Bratislava
Gunaratana, B.: The practice of Recollection (Cvičenie pamäti)
Donden, Y: Úvod do tibetské medicíny, CAD PRESS, Bratislava
Procházka, L.: O budhistické meditaci, CAD PRESS, Bratislava
Róši Y., Kennett, J.: Jak se zenový budhista připravuje na smrt
Eseje o budhismu a ekologii. Antologie, CAD PRESS, Bratislava
Zen 1 až Zen 8. Antologie zen - budhismu, CAD PRESS, Bratislava
David - Neelová, A. : Mystiques et magiciens du Tibet, Paris 1929
Budhismus I až Budhismus VI. Antologie, CAD PRESS, Bratislava
Kapleau R. P.: Chránit vše živé. Vegetariánství z hlediska budhismu
Róši Kaisen: Budodharma neboli poučení samuraje, CAD PRESS, Bratislava
Róši Y., Kennett, J., Philamy, D. Mac: Kniha života I, II, CAD PRESS, Bratislava
Urgela, R.: Trénink v bojových umění. Praktický úvod do kung - fu, CAD PRESS, Bratislava
Budhizmus. Odpovede budhizmu na niektoré dnešné problémy, The British Budhist Society, 58 Eccleston Square, London SW1V 1PH

Hinduizmus
Néhrú, J.: Objevení Indie, Praha 1957
Janíček, R.: Bhagavadgíta, Železný Brod 1945
Filipský, J., Vacek, J.: Bhagavadgíta, Odeon 1976
Merhaut, B.: Jóga od staré Indie k dnešku, Praha 1971
Gándhí, M. K.: Môj experiment s pravdou, Bratislava 1989
Rádhakrišnan, S.: Indická filosofie I, II, Praha 1961, 1962
The Song of God Bhagavad-Gita (úvod: A. Huxley), London 1947
Rolland, R.: Mystický a činný život dnešní Indie I, II, Praha 1931, 1935

Kultúrne akcie na Slovensku 2009

Výstava tibetských artefaktov- júl - august, Nové Zámky
Výstava relikvií buddhov, Maitreja projekt - september 2009, Bratislava

Späť

Moje
webové stránky
 
Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc:
http://velkanoc.ic.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk

 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín: http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Späť| Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia http://seniorka.wz.sk